Vo všeobecnosti sa za vek považuje 8 týždňov, pri brojlerových králikoch chovaných vo veľkochovoch sa mláďatá oddeľujú už vo veku 4 týždňov. V čistokrvných chovoch, kde sa králiky chovajú pre výstavné účely sa táto doba preĺžuje až cca do 3 meisacov. 

Ja osobne k tomuto pristupujem individuálne. Najdôležitejším faktorom je produkcia mlieka u samice, počet mláďat vo vrhu a v neposlednom rade efektivita chovu:

1. efektivita - ak má chovateľ viac samíc a nepotrebuje od 1 samice vyprodukovať ročne čo najväčší počet mladých, tak je možné mláďatá pri samici ponechať dlhšie asi do veku 3 mesiacov. Pozitíva sú hlavne, že mláďatá sú potom odolnejšie, životaschopnejšie, adaptabilnejšie. Negatíva spočívajú v predĺžovaní cyklu rozmnožovania samice - menší počet vrhov v roku - menšia efektivita chovu.

2. mliečnosť samice  - je to individuálna vlastnosť, pretože niektorá samica produkuje mlieko a dovolí cicať mladým ešte vo veku 3 mesiacov, čo je určite pozitívne. Chovateľ ľahko zistí mliečnosť prehmataním mliečnych žliaz a obrátením samice - znak, že mladé ešte cicajú - samica má okolo bradaviek mokrú zlepenú srsť. Ak však vieme, že samica už neprodukuje mlieko, je bezvýznamné dlhšie čakať s odstavom mladých. 

3. Počet mláďat vo vrhu - vo výstavných chovoch veľa chovateľov vie odhadnúť už v mladom veku, čo z králika bude a najlepšie mladé nechávajú pri chovných matkách dlhšie - prevenica voči zdravotným ťažkostiam - mladé z mlieka získavajú dôležité bielkoviny na imunitu, bitamíny a minerálne látky, enzými na trávenie škrobov z objemových krmív...

Kedy mladé oddeliť záleží aj na možnostaich ustajnenia králikov - v každej lit. sú popísané určité plošné jendotky na počet jedincov. Ak by sa mali králiky tlačiť s matkou v menšej klietke, tak je lepšie ich oddeliť aj v mladšom veku - 7 týždňov. 

Keďže množstvo stránok a fór sa zaoberá otázkou kokcidiózy, nejdem tu rozpisovať čo tá kokcidióza vlastne je. Avšak každý kto chová králiky o nej počul, alebo sa s ňou stretol. V súčasnosti kokcidiózou resp. prítomnosťou kokcídií je zamorená väčšina chovov. Príznaky, ktoré sú typické sú - nadutie, neprijímanie potravy, naježená matná srsť, strata svalovej hmoty, zastavenie trávenia, zápcha resp. hnačka s typickým zápachom. Skúsený chovateľ vie rozoznať už počiatočné príznaky, kedy je ešte králik aktívny, ale je na ňom vidieť znížený záujem o potravu, mierny úpadok svalovej hmoty hlavne na chrbáte, zmenu konzistencie ,,bobkov,,... Vtedy treba králika hneď odstaviť od ostatných, tým predídeme nakazeniu sa ďalších zvierat. Osobne odporúčam, okrem odobratia potenciálne nakazených zvierat, dôkladne vyčistiť chovné zariadenie a vypáliť ohňom. Takto si môžeme byť istý, že sme ozaj urobili, čo bolo v danej chvíli prinajmenšom potrebné. 

Ale ako zabrániť, aby k takýmto situáciam vôbec došlo. Hlavná je prevencia!!!!!

Medzi základnú prevenciu patrí starostlivosť chovateľa: 

- čistota, aby mali králiky stále čisto, sucho

- dostatočný priestor, keďže naše králikárne sa skladajú z klietoch , chlievikov, kt. sú majú určité priestorové rozmery, je vhodné, aby mal králik priestor na to, kde si ľahne, kde sa vie vykadiť a taktiež priestor, kde má stále čistú potravu a vodu. V prípade menších klietok odporúčam mať králiky ustajnené samostane, jednak majú svoj priestor, nemôže dôjsť k nakazeniu alebo prenosu  chorôb, prarazitov..., a taktiež majú kľud, a lepšie nám priberajú. Keď máme dostatočne veľký priestor napr. aj s výbehom, nieje problém mať viacero králikov pokope, taktiež aj samice, kt. ešte neboli pripustené. Samozrejme nieje možné mať pokope dospelé a taktiež dospievajúce samce, tie musíme mať samostatne prinajmenšom od 5 - 6 mesiaca a ja skôr.

- kvalitné krmivo v dostatočnom množstve. Dnes je na trhu množstvo rôznych vyvážených zmesí krmív pre králiky, väčšinou vo forme granúl. Každý chovateľ si ešte sám individuálne robí rôzne zmesi granúl, jačmeňa, ovsa, pšenice, kukurice, slnečnice ... Hlavne treba dať pozor pretože pšenica v malom množstve je neškodná ale nieje to krmivo primárne určené pre králiky. Čo sa týka granúl, na trhu máme na výber granule s kokcidiostatikami a bez kokcidiostatík. Osobne preferujem a kŕmim granulami bez kokcidiostatík. Granule, ktoré obsahujú kokcidiostatiká ich obsahujú v určitom množstve a tým, že mi v domácom chove dávame králikom okrem grnúl ešte zrno, seno, trávu, rôzne okopaniny, niektorý suché pečivo atď, dané množstvo tohto liečiva v krmive sa ešte viac koncentruje a stráca tým na účinku. Naopak pre králika môže mať opačný účinok. Taktiež sa naskytá otázka, či je pre králika prospešné, aby neustále v krmive prijímal liečivo. 

-selekcia, to znamená okrem selekcie estetickej, čiže v chove nechávame len exteriérovo a štandardne vhodné jedince, jedince v chove selektujeme aj a hlavne podľa zdravotného stavu. Vyradzujeme všetky choré, pomalšie priberajúce, podpriemerné jedine.

Avšak niekedy takáto základná starostlivosť v chove nestačí a taktiež sa môže stať, že skrátka kokcidióze sa nevyhneme. 

Preto je dôležitá prevencia. Taktiež ohľadne rôznych podporných látok, doplnkov potravy, liečiv, kokcidiostatík, rád ... sa dočítame na mnohých stránkach na internete, odborných časopisoch, preto by som to nerád rozoberal tuna. Skôr by som chcel povedať jedno dôležité tvrdenie, o ktorom si myslím, že je správne. Pretože naposledy som čítal na jednej stránke ako rôzny chovatelia a  odborníci sa ,,hádali,,. Jedna strana tvrdila, že za žiadných okolností ako prevenciu neaplikovať preliečovať liečivami, (len v prípadoch kedy králik kokcidiózu dostane - kedy však už ide o priamu liečbu), druhá naopak obhajovala preliečovanie ako formu prevencie. 

Ja tvrdím, že aj jední aj druhí majú pravdu. Ak v chove preferujem prevenciu bez liečiv (rôzne prípravky na prírodnej báze, enzýmy podporujúce trávenie, probiotiká...) a daná metóda sa mi osvedčila a môj chov je zdravý, vitálny, nemám úhyny je super. A taktiež ak v chove preliečujem králičatá priamo kokcidiostatikami (rôzne preparáty ako sulfamidin, baycox, ........) a taktiež chov je zdravý , taktiež je to podľa mňa v poriadku. Samozrejme je pravda, že kokcidiostatika v preparátoch narušujú tráviacu sústavu králika, preto treba liečivá aplikovať  presne podľa návodu a v obmedzenom množstve. Niektoré sa aplikujú len jednorázovo, čo je určite lepšie. Po preliečení by bolo vhodné králikom nasadiť probiotickú kúru, na podporu a regeneráciu tráciacej sústavy , hlavne mikroflóry. Najznámejšími probiotikami sú propoul a prorabit. 

V tomto článku nebudem radiť, kt. kokcidiostatiká by sa mali použiť, alebo kt. sú najúčinnejšie. Najlepšie je poradiť sa so skúseným lekárom, alebo zájsť k veterinárovi. 

Na záver ešte jedna dôležitá vec. Na kokcidiózu sú najnáchylnejšie králiky vo veku 6 - 12 týždňov. Väčšinou kokcidióza prepukne vo veku cca 8 týždňov, to je vek, kedy väčšina chovateľov odstavuje mladé králiky od matky. Preto s prevenciou by sa malo začať skôr, ozaj od toho 6 - 7 týždňa, aby králiky pri odstave boli odolnejšie. Ja osobne v mojom chove preferujem a nechávam mladé dlhšie pri matke , niekeda aj do 3 mesiacov, vo výnimočných prípadoch dlhšie: Avšak treba sledovať, či samica ešte produkuje mlieko, pretože ak nie, potom, je úplne zbytočné nechávať mladé pri samici. Sú smaice, ktoré prestanú laktovať už v 7 - 8 týždni a niektoré ešte majú stále mlieko aj po 3 mesiaci. Je však na zvážení chovateľa, pretože dlhších odstavom mláďat sa stráca efektivita v chove a mi potrebujeme pripusitť samicu opäť. Jeden známi, veľmi úspešný chovateľ odstaveju vo veku 2 mesiacov avšak ešte určité obdobie po odstave každý deň na pár minút prikladá samicu späť k mladým, aby sa nacicali...